Viete, kto je to psychoakrobat? To som ja.
Psychoakrobat je vlastne na prvý pohľad normálny človek. Keď ho stretnete na ulici, usmeje sa na vás, podrží dvere mamičke s kočíkom, v autobuse uvoľní svoje miesto staršej osobe, za každú láskavosť ľuďom poďakuje a pri lúčení popraje každému pekný zvyšok dňa. Vystupuje pokojne, s nadhľadom… jeho vonkajšie prejavy však často nekorešpondujú s tým, čo sa deje v jeho hlave. To si však bežní ľudia často nevšimnú.
Psychoakrobati si prechádzajú niekedy lepším, niekedy horším obdobím. Posilnení mániou stíhajú všetko, čo behom mesiacov plných depresie zameškali. Rady spievajú a hrajú. Hudba je pre nich veľmi podstatná. A vlastne aj písanie textov piesní, občas nejaké krátke zamyslenie sa, ktoré niekedy aj uverejnia (napríklad na nejakom blogu 😊 ). Majú rady ručné práce, rady háčkujú. Rady kreslia. Rady čítajú knihy. Rady sa učia nové veci. Rady pomáhajú druhým a začleňujú sa do dobrovoľníckej činnosti. Okrem toho sa bežne starajú o domácnosť, dieťa, manžela. A študujú… a … áno, už tu chýba len cvičenie. Aj napriek tomu, že cvičenie je fyzicky náročné a pri týchto všetkých činnostiach je takmer nemožné všetko stíhať, pustili sa aj do tejto aktivity.
Vládzu. Ľudia, ktorí žijú v ich okolí sa tešia a hovoria si, aké je skvelé, že sa majú dobre a akí sú šťastní, že vykonávajú všetky tieto činnosti. Ale POZOR! V skutočnosti to v ich psychike funguje inak.
Čo robí človek, keď chce skryť svoje slabosti? Zamaskuje sa za všetky tieto činnosti. Ľudia si potom všímajú výkon a nie to, čo v skutočnosti prežívajú. Nepýtajú sa, či im je dobre, či im je zle, zaujímajú sa o to, ako im ide hra na klavíri, aké výsledky dosiahli v škole, ako im ide cvičenie a chudnutie.
Vo vnútri sa deje presne to, čo robia navonok – utekajú od jednej myšlienky k druhej. Navonok to divné nie je – sú predsa multi, preto robia viac vecí naraz. No ich psychika často vykazuje spúšť. Presne tak, ako behajú na páse v posilňovni, behajú vo svojom vnútri od jednej myšlienky k druhej. A presne tak, ako akrobat dokáže meniť svoje polohy, ony dokážu meniť svoje psychické polohy (narozdiel od akrobata trošku nemotornejšie).
Za každou ich činnosťou sa skrýva pocit… Keď hrajú, nepočujú prosebné výkriky ich duše. Keď pomáhajú druhým, myslia si, že jedného dňa dokážu pomôcť aj samy sebe. Keď behajú a cvičia, dosahujú ciele a veria, že jedného dňa dosiahnu ciele aj vrámci svojej psychiky. Veria, že keď ich telo bude vyzerať lepšie, bude lepšia aj ich duša a ľudia v ich okolí ich budú mať radšej.
To, čo robím navonok, má predsa len niečo spoločné s tým, čo sa odohráva v mojom vnútri. A to je motivácia NIKDY sa nevzdať. Som akrobatom v rôznych zmysloch. Môj život je ako hojdačka – raz som hore, raz som dolu a dokáže sa to meniť veľmi rýchlo. Dokážem ľahko meniť nálady, padať z výšky a vzápätí opäť stúpať nahor.
Snažím sa byť lepším človekom, pracujem na sebe vo všetkých oblastiach. Pretože aj psychoakrobat môže byť raz zdravým človekom! 😊